Katarína Vavreková
Test Manager
Blog
Katarína Vavreková
Test Manager
Volám sa Katarína, v Tesene pracujem vyše osem rokov. Posledných 5 sa moje meno stále točí okolo Erste kde prinášam dobrú náladu, mačičkové memes a milion otázok na každom standupe. Inak žijem v detašovanom Brnenskom pracovisku a voľný čas delím medzi koncerty, pitie kvalitnej kávy, čítanie a pravidelné filozofovanie nad životom.
K testingu som sa dostala asi ako slepé kura k zrnu. V podstate som sa okolo ľudí z IT pohybovala veľa rokov - väčšina mojich vtedajších kamarátov robila vývojárov, ale testing nikto z nich jakživ nespomenul.
Ešte predtým som si robila kurz programovania v Pythone, ale prišla som na to, že vyvíjať len tak pre radosť je pre mňa príjemnejšie ako za peniaze. Teda som zhodnotila, že tadiaľ cesta nevedie. Googlením som objavila, že existuje aj niečo ako testing. Zistila som si od kamošov zhruba čo to je a či by som to zvládla. Povedali, že áno. Začala som s malou dušičkou obháňať entry level pozície a tesena vtedy najímala juniorov.
Doteraz si pamätám pohovor so Zuzkou, ktorá na mňa veľmi dobre zapôsobila. Úprimne, skôr som sa bála že Tesena nebude mať záujem o mňa. :D Našťastie nestalo sa tak a zvyšok je história (a súčasnosť).
Popísala by som ju ako cestu na horskej dráhe, kde na jednej strane je človek rád, že zažíva niečo neobyčajne vzrušujúce a na druhej strane neustále kontroluje, či mu naozaj fungujú bezpečnostné pásy.
Ale úprimne. Tesena mi často umožnila dostať sa k príležitostiam a pozíciam, na ktoré by som sa inak dostávala roky. Určite každý takýto posun bola veľká škola a niekedy to aj dosť bolelo, nebudem klamať. :)
Na druhej strane mi každý posun, či už do role test analytika alebo potom do role test manažera ukázal ďalší rozmer mojich schopností a vnútornej odolnosti.
Jednoducho, ak by som tomu nebola vystavená, nikdy by som si naplno neuvedomila svoj potenciál a určite by moja krivka učenia vyzerala inak.
Do role test manažera som sa dostala vďaka kolegovi Jirkovi, ktorý mi jedného krásneho dňa ponúkol možnosť ísť pracovať do Viedne a ja som túto ponuku pod vplyvom horúceho gréckeho slnka prijala.
Môj prvý projekt bol v Erste vo Viedni a venoval sa migrácii centrálneho datového skladu, takže celkom veľký oriešok. Moj tím mal na starosti koordináciu všetkých testovacích aktivit v rámci tohto projektu a v jeho vrcholnej fázi bolo doňho aktívne zapojených niekoľko stoviek ľudí. Dovtedy som prácu test manažéra vnímala skôr ako niekoho, kto koordinuje vlastný tím. Tu sme koordinovali koordinátorov a celé tími ľudí, takže to bol dosť iné od môjho vnímania danej role.
Na druhej strane som si ‘ošahala’ aj rolu defect manažéra, o ktorej som dovtedy počúvala skôr iba z teoretických prednášok. Spolu s ďalšími kolegami sme koordinovali riešenie niekoľko tisíc defektov - to bola, musím povedať, veľká zábava. Navyše sme všetci spoločne vo Viedni aj bývali, takže to bol taký návrat do študentských čias. Potom zasiahla korona a náš pendlérsky život sa skončil.
Och ja sa priznám, že som sa bála veľmi veľa vecí. Na začiatku projektu som si pripadala úplne stratená a neschopná lepšie vstrebať to množstvo informácii valiacich sa na mňa. Myslela som si, že tomu nikdy úplne neporozumiem. :D
Časom sa to zlepšilo a po prvom kompletne odkrúteném release to už bolo výrazne lepšie.
Myslím, že môj najväčší strach vyplýval z toho, že som si konštantne pripadala zodpovedná za výsledky práce druhých ľudí, aj keď som na nich mala často malý dosah. To mi spôsobovalo veľký stres a strach z vlastného zlyhania. Musela som si časom zmeniť celý mindset ohľadom odpovednosti a schopnosti vplyvu na výsledky mojej práce a už je to omnoho lepšie.
Na rozpačitú situáciu si veľmi nespomínam, úsmevných bolo niekoľko, ale neviem či sú úplne publikovateľné. Za veľmi vtipnú považujem spomienku na to, ako sa nám s Jirkom a Jardom podarilo obstarať si pálivé papričky z istej ázijskej reštaurácie. Nebolo to úplne podľa kostolných pravidel ale mali sme radosť, keď sme naraz všetci vytiahli papričky zpopod kabáta. :)
Ak mám pravdu povedať, úplne presný moment si nepamätám. Každopádne v rámci allstaf to bola jedna z tém a ja som si uvedomila, že prirodzene niektoré aspekty QE v svojej práci aplikujem a že mi to prináša určité výhody a viac pokoja. Chcela som, aby sa QE praktiky rozšírili aj ďalej do Teseny a aby o nich vedelo čo najviac ľudí, prípadne aby sme ich mohli aplikovať ďalej na projektech u klientov a zlepšovať to, ako robíme svoju prácu.
Asi najviac ma baví skúšať hľadať cesty ako túto tému komunikovať do vnútra tak, aby to bolo efektívne a ľudia chápali prínos Quality Engineeringu a chceli sa zapojiť.
Baví ma aj to, že princíp QE sa snaží niektoré veci riešiť preventívne, skôr než hasiť požiare (aka typická práca Test manažera). V ideálnom prípade umožňuje zlepšovať produkt v úplne inej kvalitatívnej rovine než tradičný testing, dáva možnosť nahliadať do procesov (tak povediac pod pokličku) a celkovo z testera vytvára hodnotovo úplne iného parťáka.
V neposledním rade rieši aj medziľudské vztahy a tímovú dynamiku, čo vnímam ako doposiaľ viac opomíňanú tému.
Mojou srdcovou záležitosťou je dnes už ukončený projekt v tíme Nevyhoření, kde sme spolu s kolegyňami vytvorili rozcestník s rôznymi praktickými aj teoretickými tipmi ohľadom mentálneho zdravia. Stále na štvrťročnej báze vytvárame Newsletter s tipmi pre teseňákov, čo ma veľmi baví. Celkovo téma duševného zdravia je mi blízka rovnako ako rozvoj v oblasti softskills, ktorý je dôležitý aj pre technicky orientovaných ľudí ako sú testeri.
Ďalej spolupracujem aj v tíme salaries, kterého cieľom je spravodlivé a transparentné odmeňovanie ľudí. Je to veľmi citlivá a zároveň komplexná téma s dosahom na každého z nás a verím, že cieľ ktorý sme si v rámci tímu nastavili sa nám podarí dosiahnuť. Táto téma je pre mňa hodnotovo veľmi dôležitá, kdeže verím, že princíp transparentnosti je veľmi dôležitý v živote všeobecne, a je to jedna z vecí, ktorá je v mojom hodnotovom rebríčku pomerne vysoko.
Zároveň musím povedať, že je kopec ďalších zaujímavých pracovných tímov, ale v rámci udržania si mentálnej pohody si momentálne vyberám, čomu som schopná a ochotná venovať svoje (bohužiaľ obmedzené) množstvo mentálnej energie.
Tesene prajem veľa šťastia v budúcnosti. Za tých vyše osem rokov čo s ňou žijem vnímam, že sa obrovsky posunula a prajem jej, nech aj naďalej ctí principy, ktoré vnímam, že sú vo firme naozaj silné – komunitnosť, otvorenosť a schopnosť spolupráce. Dúfam, že vo všetkých těchto ohľadoch sa budeme posúvať len smerom nahor.
K Teseňákom len toľko, že naozaj si vážim výnimočné penzum ľudí, ktorí Tesenu tvoria. Je to rôznorodá zbierka, ktorá ale spolu veľmi dobre funguje. Určite to nie je vo firmách úplne bežné a dúfam, že do budúcna túto družbu iba posilníme. Prajem nám ešte veľa radosti, dobrých projektov, zaujímavých problémov a energiu na ich riešenie. :)