Úvod

Ako otáznik v úvodnom nadpise naznačuje, hľadať odpoveď na otázku vyžaduje istú dávku uvažovania. Otázka, ktorú vidíte v nadpise textu, je zhmotnením úvah a pocitov, ktoré mnou viac či menej lomcovali v procese prechodu od práce testera k práci test manažéra. Ako tento prerod zmenil môj názor na manažment? Ako manažment prispieva k testovaciemu procesu? Na tieto otázky sa snažím nájsť odpovede v nasledujúcom texte.

Článok 

Nápad spísať si tieto myšlienky mi už nejakú dobu vŕtal hlavou. Prvýkrát to bolo približne pred  dvomi rokmi. Vtedy som mala za sebou svoj prvý dokončený a odovzdaný release, stále ako manažér - nováčik. Prvýkrát som tiež cítila pohodlie a spokojnosť so svojou prácou v novej pozícii. Zároveň však niekde v pozadí stále dobiedzal malý hlas neistoty - z novej role, z nových skúseností, zodpovednosti, nepoznaných zákutí a otázok. Zistila som, že jediný spôsob ako tento hlas umlčať je ponoriť sa do novej role ako vedec - amatér. Začala som teda hlbšie skúmať vody manažmentu testovania.

Niežeby som v testovaní bola nováčik. Už niekoľko rokov som úzko spolupracovala s rôznymi manažérmi na projektovej a tímovej úrovni. To, čomu som ale v súčasnosti čelila, bol ale iný typ manažmentu - defekt manažment. Táto pozícia mi bola dovtedy známa iba zo stránok študijných materiálov. Rola, ktorú opisovali, neexistovala zhmotnená v jednej osobe. Často išlo o súbor ľudí, ktorí vykonávali úlohy defekt manažéra. Zrazu som sa však v tejto úlohe ocitla ja - sama. Jeden človek. Postavilo ma to do osamelej pozície, no zároveň to znamenalo príležitosti zažiť si niečo, o čom som dovtedy iba čítala.

Žiadne artefakty - žiadne hodnoty?

V prvých týždňoch v novej pozícii, po prvotnom šoku a opadnutom strese z nepoznaného, som sa jedného dňa pristihla, unavená po práci, že rozmýšľam nad tým, z čoho som vlastne tak unavená. Mojou dovtedajšou náplňou práce bolo testy vytvárať, exekuovať, zakladať defekty. Človek si na konci dňa pozrel na rastúcu krivku a s potešením zvyšujúcej sa štatistiky odchádzal domov. V defekt a test manažmente táto rovina úplne neplatí. Máte síce tasklist, ale ten nejde zmerať množstvom telefonátov, emailov, stretnutí, rozhovorov, prehodených defektov, analýz. Nie je to niečo, čo je ľahko merateľné a otočené na výkonnostné tabuľky.

Najprv som premýšľala, či vôbec má moja práca nejaký zmysel, a kde v hore opísanej rastúcej štatistike mám ja ten svoj pomyselný zárez. Úspech rozhovoru sa nemeria v trackingovom nástroji. Pomohol mi to ale pochopiť skúsenejší kolega. Dovolil mi na to nahliadať z iného uhla. Nebyť všetkej tej komunikácie a koordinácie, krivky by sa nehýbali nikam. Prípadne by sa hýbali neželaným a chaotickým smerom. Existovala priama linka, kdesi vzdialená kvantitatívnym metódam, medzi výsledkom mojej práce a progresom releasu ako takého. A hoci sa nedala zmerať matematicky, dala sa zmerať minimálne pocitovo. Zároveň človek vníma, že čísla nie sú všetko a nepodávajú komplexný obraz reality. Táto zmena mindsetu mi pomohla vnímať môj vlastný prínos hlbšie, z čoho som neskôr dokázala čerpať v momentoch pochybovania (a tých nebolo málo).

Aby som však neostala len pri filozofovaní, v ďalších pár riadkoch by som rada rozviedla oblasti, kde si myslím že osoba manažéra zohráva kľúčovú úlohu. Zároveň považujem tieto oblasti za extrémne dôležité pre úspech projektu a procesu ako celku.

Manažéri testovacieho sveta Nokie

Ako svetoznámy slogan fínskej spoločnosti naznačuje, všetko je to o spájaní a prepájaní ľudí. Mám pocit, že vo svete manažmentu tento slogan platí dvojnásobne. Hoci sa môže na prvý pohľad zdať, že manažérska pozícia v sebe zahŕňa aj istý typ moci a kontroly, v skutočnosti je práca manažéra úzko naviazaná na spoluprácu s tímom. Existuje nespočet situácií, kde sa bez asistencie tímu nezaobídem. Často sa jedná o otázky vyžadujúce technické či business znalosti. Niekedy zase pôsobím skôr v roli facilitátora či mediátora,  a poskytujem priestor a zázemie pre diskusiu.

V konečnom dôsledku tak výsledky mojej práce vo veľkej miere záležia na výsledkoch práce iných. Takúto komplexnú zmes aktivít a činností je však potrebné vedieť zorganizovať a zmanažovať. Je to teda vzájomný a (dúfam) symbiotický vzťah. Veci ako prioritizácia aktivít, pomenovanie problému, definovanie spoločných cieľov - to všetko sú dôležité stavebné prvky pre budovanie celkového výsledku. Popri tom sa však snažím aj čo-to priučiť. Na meetingoch často fungujem v roli pozorovateľa, čo mi umožňuje nasávať vedomosti ako špongia. Prípadne si nechávam veci vysvetliť a snažím sa  porozumieť problémom hlbšie. Často si tak uvedomím komplexnosť a prepojenosť danej problematiky a mozaikovito si tvorím vlastné know-how. Táto mozaika zároveň odzrkadľuje zložitú sieť vzťahov a komunikačných kanálov, ktoré ako manažér vytváram a používam.

Druhým, a nemenej dôležitým spojením je prepojenie medzi ľuďmi a informáciami. “Information is power” je často omieľaná fráza. V mojej praxi skôr vnímam že ”Lack of information is chaos”. Ako definovať “lack of” je však dosť zapeklitá otázka. Pri práci manažéra som často tá, ktorá priamo vytvára alebo zdieľa informácie. Akým spôsobom a ako efektívne ich dokážem zdieľať má priamy dopad na to, ako dokážeme napredovať v rámci projektu. Zdieľanie informácií totiž môže pôsobiť aj kontraproduktívne (dokonca s aktívnou podporou manažéra). Pandémia tento fakt iba zviditeľnila a zasypané emailové schránky boli a sú toho priamym dôkazom. Čím viac a väčších emailov distribuujete, tým väčšia je aj šanca, že sa stratia v záplave ďalšej komunikácie. Ako tomuto problému uniknúť?

U mňa sa snažím držať dvoch pravidiel - udržovať informácie v kompaktnej forme a distribuovať ich správnym ľudom. Príliš dlhé emaily posielané príliš veľkému množstvu ľudí často docielia iba spam efekt. Bombardovanie JIRA notifikáciami je podobne (ne)úspešné.

Na druhej strane, nedostatočná informovanosť dokáže vyústiť do úplne identických problémov ako preinformovanosť. Obzvlášť pokiaľ človek predpokladá, že niektoré informácie sú tvz. common knowledge. To, že ja ako manažér mám isté vedomosti neznamená, že ich majú aj ostatní. To, že niečo bolo niekde spomenuté mesiac dozadu, neznamená, že si to všetci pamätajú. V tomto prípade je dobré vedieť sa k daným veciam vrátiť a zdieľať informácie hoc aj opakovane. 

V skratke je to o umení balancu medzi stručnosťou a relevanciou. Nájsť tento balanc je však dlhodobý proces, a nie vždy je krivka dokonale stúpajúca :)

Budovanie vzťahov

V predošlej časti som sa venovala komunikácii, tá sa však nedeje medzi počítačmi, ale medzi ľuďmi. Nejde o to poslať správu anonymnému užívateľovi niekam na konci sveta v domnienke, že si ju snáď prečíta. Myslím si, že úspech komunikácie je ovplyvnený aj kvalitou vzťahov, ktoré si človek v rámci projektu buduje.

Samozrejme, vybudovať si vzťahy s blízkymi či vzdialenejšími kolegami trvá, čo je pre netrpezlivé povahy ako ja niekedy boj sám o sebe. Napriek tomu si myslím, že táto časť manažérskej práce je snáď najdôležitejšia. Mám tiež pocit, že je to oblasť, kde ja osobne dokážem prispieť najviac, alebo to aspoň tak cítim. Je to zároveň aj najautentickejšía a najľudskejšia časť mojej práce. Možno preto je mi aj osobne najbližšia.

Keď som na projekte začínala, takmer nikoho s výnimkou mojich najbližších kolegov som nepoznala. Ako manažér som však napriek tomu už od začiatku musela komunikovať. Písať a žiadať informácie od niekoho, koho nepoznám, mi z počiatku pripadalo zvláštne a musím priznať, že som sa necítila úplne komfortne. Vtedy mi ešte pomáhala možnosť osobnej interakcie. Predsa len - meno, priezvisko a telefónne číslo z vás ešte netvoria osobu. Online komunikácia často prispieva k tomu, že dochádza k depersonalizácii, a tento fenomén je prítomný aj v pracovnom prostredí. V momente, keď sa daná osoba zhmotní - či už naživo alebo na obrazovke - začnete ju vnímať inak. Ako komplexnú bytosť a nie len ako reprezentáciu pozície vo firme. Niežeby som všetkých kolegov na projekte redukovala na mená. Osobné interakcie sú však nesmierne dôležité v budovaní hlbších vzťahov a bez nich to ide o niečo ťažšie. Neznamená to ale, že človek nedokáže budovať vzťahy aj online.

Je pre mňa zaujímavé sledovať aká rôznorodá zmes ľudí a charakterov dokáže spolu fungovať a budovať projekt ako celok. A aké zaujímavé je týchto ľudí hlbšie poznávať. Zároveň mi to pomáha byť lepšou v komunikácii. Pomáha mi to uvedomiť si, že nemôžem so všetkými ľuďmi komunikovať a jednať rovnako. Môže to znieť triviálne, no mám pocit, že často pri komunikácii s ľuďmi zabúdame na osobitosť, charakter a individualitu každého z nás.

Budovanie hlbších vzťahov mi však umožňuje riešiť zložité a urgentné situácie lepšie a efektívnejšie. Po prvé preto, že s lepšími vzťahmi prichádza aj hlbšia dôvera a po druhé preto, že aj náročné situácie sa riešia ľahšie s ľuďmi, ktorým a s ktorými si rozumiem. Môže to byť urgentný defekt, ktorý je potrebné riešiť okamžite, expertný názor potrebný kvôli analýze alebo rýchly retest práve opraveného defektu. Všetky tieto situácie sú jednoduchšie pokiaľ máte s kolegami vybudované dobré vzťahy.

Súčasná pandémia úplne nepomáha posilňovaniu vzťahov - skôr naopak. Všetci sme sa presunuli pred obrazovky do svojich domovov a len sporadicky si zapíname kamery. Kontakty sa tak obmedzili na konferenčné hovory, textové správy, chaty a emaily. A hoci je príjemné si vymeniť niekoľko správ so svojimi kolegami cez Teams o tom, ako sa majú alebo ako prežívajú túto neútešnú situáciu, ani v najmenšom to nenahradí small talk v kuchynke pri káve. Táto nedbalá interakcia s kolegami mi chýba momentálne asi najviac. Neorganizované náhodné stretnutia, kde ste popri káve či jedle vyriešili aj nejaký ten problém, prípadne konzultovali ďalší postup. Alebo len tak kecali o živote (a kvalite kávy v kuchynke).

Ja sa snažím s týmto fenoménom vysporiadať po svojom. Udržať si už vytvorené vzťahy, pestovať nové tak veľmi ako to ide, nestrácať kontakt a nádej, že pracovné stretnutia už nebudú len kanálom v chatovacom programe. Myslím, že je to dôležité rovnako z ľudskej aj z profesionálnej perspektívy.

Riadim progres?

Dávať si otáznik na koniec textu, ktorého začiatok je plný otáznikov, môže vyznieť pre čitateľa tak trochu ako podvod. Čím hlbšie sa však dostávam do tejto problematiky, tým viac otáznikov a odtieňov reality odhaľujem. Skutočne porozumieť roli manažéra mimo teoretických poučiek vyžaduje porozumieť zložitej sieti a dynamike ľudskej interakcie. Robiť túto prácu dobre a prospešne pre celý proces je rovnako náročná úloha. Manažment nie je to samozvaná diktatúra, ale mozaika a pavučina ľudí a vzájomných interakcií, na ktoré mám ako manažér vplyv.

Vplyv ale neznamená riadenie. Čím častejšie vidím na druhej strane človeka, tým pokornejšie vnímam rolu manažéra a jej dopad na celkový progres. Nemyslím si, že moja sila je v tom rozhodnúť napriek vôli iného, či rozhodovať za iných. Oveľa väčšiu silu vidím v schopnosti komunikácie, ľudskej interakcie a schopnosti vnímať seba a ľudí okolo mňa. Listen to understand, not to answer - toto je veta ktorú nám často hovorí naša skúsená kolegyňa. Myslím, že k práci manažéra sa hodí skvele.